Na prvý pohľad pôsobí scéna úplne obyčajne, takmer až nezvyčajne pokojne, akoby sa nič mimoriadne nemalo udiať. Diváci sledujú dianie so zvedavosťou a porota vyzerá uvoľnene, očakávajúc štandardné vystúpenie. Už o niekoľko sekúnd sa však atmosféra výrazne mení. Vo vzduchu sa objavuje nepokoj, akoby malo toto predstavenie úplne rozbiť všetky očakávania.
Ako sa vystúpenie rozvíja, napätie narastá takmer filmovým spôsobom. Každý pohyb je premyslený, každá pauza nesie svoj význam. Nie je dôležité len to, čo sa deje, ale aj spôsob, akým sa to deje: pomaly, nepredvídateľne a s rastúcou intenzitou. Priestor sa mení a zvedavosť postupne prechádza do šoku.
To, čo robí toto vystúpenie výnimočným, je jeho psychologický účinok. Nespolieha sa na hlasné efekty ani očividné triky, ale pracuje s vnímaním, napätím a očakávaniami. Umelec dokáže dokonale ovládať emócie publika a postupne ich vedie od záujmu až k nedôvere.
V záverečnej fáze už reakcie nie sú zdržané. Výrazy sa menia, tváre stuhnú a porota je úplne pohltená dejom. Predstavenie tak prekračuje hranicu medzi zábavou a skutočným zážitkom.
Na konci zostáva ťažko opísateľný pocit – zmes úžasu, napätia a zmätku. Ide o typ vystúpenia, ktorý zostáva v pamäti ešte dlho.