Hva som blir igjen etter farvel
Hver ettermiddag, nøyaktig klokken 16:30, satte han seg på den samme benken. Ingen visste navnet hans. Sykepleierne kalte ham “herr”. Besøkende antok at han ventet på noen. Han korrigerte dem…
Čo zostáva po rozlúčke
Každé popoludnie, presne o 16:30, si sadol na tú istú lavičku. Nikto nepoznal jeho meno. Sestry mu hovorili „pán“. Návštevníci predpokladali, že na niekoho čaká. Nikdy ich neopravoval. Lavička smerovala…
Co zůstává po rozloučení
Každé odpoledne, přesně v 16:30, sedával na stejné lavičce. Nikdo nevěděl jeho jméno. Sestry mu říkaly „pane“. Návštěvníci si mysleli, že na někoho čeká. Nikdy je neopravoval. Lavička byla otočena…
Ce rămâne după rămas-bun
În fiecare după-amiază, exact la ora 16:30, se așeza pe aceeași bancă. Nimeni nu-i știa numele. Asistentele îl numeau „domnule”. Vizitatorii presupuneau că aștepta pe cineva. El nu-i corecta niciodată.…
Mi marad a búcsú után
Mi marad a búcsú után Szöveg: Minden délután, pontosan 16:30-kor, ugyanarra a padra ült. Senki sem tudta a nevét. A nővérek csak „uram”-nak szólították. A látogatók azt hitték, valakire vár.…
Co pozostaje po pożegnaniu
Każde popołudnie, dokładnie o 16:30, siadał na tej samej ławce. Nikt nie znał jego imienia. Pielęgniarki nazywały go „panem”. Odwiedzający przypuszczali, że czeka na kogoś. Nigdy ich nie poprawiał. Ławka…
Hvad der bliver tilbage efter farvel
Hver eftermiddag, præcis klokken 16:30, satte han sig på den samme bænk. Ingen kendte hans navn. Sygeplejerskerne kaldte ham “hr.” Besøgende antog, at han ventede på nogen. Han rettede dem…
Vad som återstår efter farväl
Varje eftermiddag, exakt klockan 16:30, satte han sig på samma bänk. Ingen visste hans namn. Sjuksköterskorna kallade honom “herrn”. Besökare antog att han väntade på någon. Han rättade dem aldrig.…
Wat overblijft na het afscheid
Elke middag, precies om 16:30, zat hij op hetzelfde bankje. Niemand kende zijn naam. De verpleegkundigen noemden hem “meneer”. Bezoekers gingen ervan uit dat hij op iemand wachtte. Hij verbeterde…
O que permanece depois do adeus
Todas as tardes, exatamente às 16h30, ele se sentava no mesmo banco. Ninguém sabia seu nome. As enfermeiras o chamavam de “senhor”. Os visitantes achavam que ele estava esperando alguém.…